Opustil ju bez varovania alebo Ako nájsť stratený zmysel

Napísala mi:

„Podviedol ma. Chce sa rozísť a odísť k druhej.“

Skúste v takomto prípade odpovedať na otázku dotyčnej „Čo mám robiť ? Aj tak mi chýba“, kde druhý vás nahradil a bez slov vám dal najavo, že s vami viac nepočíta, pretože dal prednosť inej. Navyše z nejakého dôvodu vás zožierajú vlastné myšlienky, ako to mohol urobiť, predsa nie je lepšia.

Nuž, žijeme v úžasnej dobe, ktorú voláme slobodná. Čo je vlastne sloboda ? Právo na rozhodnutie, (s) kým chcem byť, kedy, kde a čo chcem robiť ? A sme na to vôbec pripravení ?

Obraňujeme sa, že človek nie je dokonalý a chyby sú ľudské. Ale za chyby sa rovnako platí. A preto existuje zodpovednosť za naše rozhodnutie. Život nám dáva lekcie, za ktoré platíme bolesťou.

Predstavte si, ako by vyzerali diaľnice, keby sa každý rozhodol, že bude šoférovať, bez ohľadu na to, či auto ovláda. Úsmevné je, že aby ľudia vstúpili do vzťahu, nemusia skladať žiadne skúšky, nepotrebujú žiadnu prípravu či vzdelanie. Pri tom častokrát ide rovnako o životy a bolesť nebolí menej ako pri nehode. Ale to je dobre, učí nás to vážiť si seba aj druhých. Vráťme sa na chvíľu späť.

Ako by ste onej slečne vysvetlili, že za chvíľu bude dobre, ba dokonca lepšie, keď z jej pohľadu stratilo význam čokoľvek robiť.

Kto si týmto prešiel, vie o čom hovorím. Čas to vylieči, nemyslí na ňu, boli rady, ktoré som dostával aj ja. Čas nič nevylieči. Naučí nás len žiť s bolesťou. Rany sa nehoja tak rýchlo ako chceme, ale ako sami potrebujú. Preto potrebujeme urobiť MY ten krok vpred a prestať sa v rane rýpať.

PRÁZDNO

Keď na EKG prístroji nastane čiara, väčšinou býva koniec. Ako resuscitovať srdce, ktoré na moment skolabovalo ? Narozdiel od kolapsu, stav prázdna, ktorý nastáva, trvá dlhšie ako niekoľko hodín, keď sa definitívne rozhodne o konci života. Aj to je dobre. Aspoň nám dá dostatok času zamyslieť sa nad životom, ktorý je pred nami a odísť z minulosti, ktorá už neexistuje. S uvedomením tohto faktu a usporiadaní si hodnôt, začína úplne nová kapitola.

V našej fantázií existuje božský partner, ktorý príde a ukončí naše trápenie a nudu, dá nám blaženosť a celistvosť. Je príjemné tomu veriť, že sa niekto taký objaví, ale čím dlhšie budeme čakať tým viac budeme sklamaní.

Očakávania sú totižto zločin, ktorý páchame na druhých a sklamanie trest, ktorý vykonávame na sebe.

Nikto taký sa neobjaví. Žiadny partner nedokáže vyplniť prázdnotu, ktorú máme v sebe. Dokým neprevezmeme zodpovednosť za svoju prázdnotu, bolesť, nudu, zdravie, život my sami, dovtedy nebudeme v žiadnom vzťahu dlhodobo šťastní. Problémy, ktoré máme v sebe si totižto prenášame do ďalších vzťahov, ktoré sa umocňujú pokiaľ očakávame, že ich za nás vyrieši niekto druhý.

Potrebujeme sa naučiť prijať zodpovednosť, prijať seba a zapáliť v sebe iskru neustále chcieť na sebe pracovať. Na toto by mal upozornený každý, než vstúpi do vzťahu. Najprv si potrebujeme vybudovať svoje vlastné vnútorne šťastie, aby sme ho mohli s niekým zdieľať. Pokiaľ žiadne šťastie nemáme, nemáme sa o čo deliť.

Život to s nami myslí dobre. Každý pád na dno nás vedie k pozbieraniu sil, uvedomeniu si pravých hodnôt.  Častokrát tam znovu nájdeme svoju dôstojnosť, osobné hodnoty alebo víziu na lepší život. Miesto venovaniu pozornosti tomu čo sme stratili, sa nám snaží ukázať čo nám ostalo.

SILA UVEDOMENIA

Prírodou hýbe mnoho zákonov a síl, ktoré som popísal, aj vo svojej knihe Puzzle Života. Jeden z nich je aj zákon príťažlivosti, zrkadlenia alebo tvorenia. Ako inak sa stať skvelým, lepším, láskavejším partnerom, keď sme sa stali závislým na druhom ?

Áno, bolí nás závislosť. Život nás chce naučiť niektoré veci, ktoré nemôžeme zmeniť prijímať a vedieť sa postaviť na vlastné nohy bez ohľadu na udalosti a iných ľudí. Láska nebolí. Keď sa naučíme rešpektovať voľbu partnera, že nie je povinný s nami byť do konca života zistíme, že miesto strácania svojej životnej energie ju môžeme investovať do niečoho čo zmeniť môžeme – seba.

Pocity vzrušenia okolo flirtovania, zoznámenia, randenia, milovania možno boli krásne, napĺňal nás spokojnosťou a celistvosťou, ale nikde nie je napísané, že to nemôže prísť ešte lepšie. V živote väčšinou koniec býva začiatkom niečoho nového.

VZŤAH

Príroda sa mení, sme jej súčasťou a menia sa aj ľudia. Ich výchova, prostredie, každodenné nálady, vzorce myslenia, poznatky, prah bolesti, pribúdajúce skúsenosti, vlastné predstavy a túžby. S uvedomením týchto odlišností môžeme dať partnerovi skutočnú lásku a slobodu pokiaľ si to budeme uvedomovať a rešpektovať.

Vzťah môžu budovať len dvaja silní, zrelí a poučení partneri. A dneska to funguje tak, že nám príde ľahšie striedať partnerov a zbierať lekcie od viacerých ľudí. Žiadna cesta nie je správna alebo nesprávna, je jednoducho iná.

Obe cesty vedú nakoniec k tomu, že sa lepšie spoznáme, uvidíme chyby, ktoré si prenášame zo vzťahu do vzťahu alebo naopak náš partner. Ak má vzťah fungovať nezaobíde sa to bez rešpektu, komunikácie, podpory a dôvery. A toto sú vlastnosti, ktoré silní partneri už od života získali.

ZHRNUTIE

Ak niekomu dávame všetko a je mu to nestačí. Najskôr to dávame nesprávnej osobe. Nevadí, čas prejde tak či onak. Dáva nám to možnosti rozhodnúť sa akým človekom sa chceme stať a komu chceme venovať svoju životnú energiu a pozornosť.

Nezabudnime, v prírode sa podobné vibrácie a záujmy priťahujú. Ak chceme skvelého partnera, najprv sa takým potrebujeme stať. Takže ako dlho to bude bolieť ? Neviem, ale jedno viem. Čím viac to bolí, tým viac sa o sebe naučíme, tým odolnejší a silnejší sa stávame.

ČO MAJÚ SPOLOČNÉ OSOBNÉ AJ PRACOVNÉ VZŤAHY ? 

Prečo 26 ročný mladý muž sa chce venovať vzťahom na portáli o budovaní tela, nastavení mysle, životosprávy a sebarozvoji ?

Pretože som pochopil, že partnerské ( osobné aj pracovné ) vzťahy stoja na rovnakých princípoch. Spolupráca je prirodzená. Nikto na svete nič nedosiahol sám. Bez druhých by sme tu neboli, nenajedli sa.

Na tomto svete je všetko založené na pomoci a službe. Ak by sme nemali s kým zdieľať svoj čas, komu pomáhať a ským sa tešiť naša existencia by stratila zmysel. A čo je najdôležitejšie okolie nám odzrkadluje akí sme sami, aké sú naše slabiny a na čom potrebujeme popracovať. Vedieť však budovať vzťahy je zručnosť, ktorá vyžaduje mnoho skúseností a sebapoznania.