6 krokov ako začať otužovať alebo keď o veku nerozhodujú roky, ale pružné cievy

Otužovanie je metóda terapie vodou a posilnenia imunitného systému. Obvykle sa pod pojmom otužovanie rozumie sprchovanie studenou vodou či plávanie v studenej vode, v širšom slova zmysle však pojem zahŕňa aj saunovanie, celoročné športovanie vo voľnej prírode a ďalšie praktiky.

Otužovanie pomocou studenej vody súvisí s vodoliečbou, ale na rozdiel od nej slúži k predchádzaniu chorobám skôr než k ich liečenie. Podľa propagátorov otužovanie pomáha pri prevencii proti nachladnutiu, chrípke, angíne, prípadne ďalším chorobám ako vysokému krvnému tlaku.

Otužovanie sa neodporúča v prípade srdcových chorôb, počas ochorenia (nachladnutie a pod.) a nejakú dobu po ňom. Miernejší režim otužovania býva odporúčaný deťom a starším ľuďom.

Môj postoj je jednoznačný. Nechcem byť chorý ani slabý. Môj názor je, že ľudský organizmus je fascinujúci a schopnosť adaptácie obdivuhodná. Človek je súčasťou prírody. Moderný spôsob života je príliš chatrný a sterilný. Nie je pre mňa.

S otužovaním v studenej vode v zime som začal pred 4 rokmi. Pravda však je, že striedavú rannú sprchu (protokol studená – teplá – studenná) som praktizoval ďalšie 3 roky predtým.

Dôvod so začatím bola zvedavosť, posilnenie prirodzenej imunity a odolnosti tela. Z rannej sprchy sa stala závislosť, pretože metóda striedavej sprchy je veľmi prijateľná. Myslím si, že pár sekúnd 14 stupňovej vody zvládne naozaj každý, potom nasleduje teplá odmena a záverečná studená sprcha po prekrvení je už formalita.

Striedavá sprcha z rána je však najefektívnejším prirodzeným budíčkom aký poznám. Mechanizmus je ukrytý v podráždení nervových zakončení chladom, čím sa zvýši krvný prietok a vzruchovosť, stimuluje tvorba stresových hormónov (kortisol, adrenalín) a nasleduje uvoľnenie (serotonín).

Rozdiel oproti striktnej studenej sprche je, že to telo lepšie znáša. Po studenej sprche môže dôjsť k obrannej reakcii, triaške alebo útlmu. Po striedavej sprche aspoň u mňa sa to nikdy nestalo.

Otužovanie v studenej vode je trocha o inom. Je to náročnejšie, ale aj odolnosť je väčšia. Osobne som ju pocítil asi až po 2 rokoch. A to tak, že som výrazne cítil menšiu citlivosť na chlad. Bežne sa obliekam čo najmenej, ale nepreháňam. Počúvam svoje telo, premýšľam dopredu nad dňom a jeho náročnosťou, ako som sa vyspal. Týmto článkom vás nebudem prehovárať, motivovať, vyzývať. Týmto článkom sa chcem podeliť, povzbudiť, podporiť a naviesť ľudí, ktorí sa už rozhodli, že to chcú vyskúšať. A preto nasledujúce informácie, rady a kroky sú pre vás, aby váš začiatok bol primeraný a vyhli ste sa zbytočných chýb.

#1 Začnite od zajtra striedavou alebo studenou sprchou

Odporúčam striedavú, ale pre vlastnú skúsenosť nie som ani proti studenej. Začnite od nôh a prejdite až k tvári. Hlavu sprchovať nemusíte.

#2 Ak zvládnete sprchu a zistíte, že je to pre vás, dohodnite sa a choďte otužovať s niekým skúseným.

Ak sa už vyberiete odporúčam 1-2 min. vydržať za každú cenu. Až po tomto čase telo, prekoná stres/ šok/ bolesť/ pichanie, čo je následkom zúženia ciev z periférií k najdôležitejším orgánom, pľúcam a srdcu. Zatiaľ svoju premiéru so mnou zvládol každý kto chcel. Priebeh môžu uľahčiť neoprénové topánky a rukavice, keďže najhoršie pocity sú práve v týchto častiach tela.

#3 Pripravte sa na 3 „kopnutia“ a rozprávajte sa

Teoretická príprava je častokrát iná ako skutočná. Preto sa pripravte, na vzrušenie, očakávania a pocity neistoty pri vyzliekaní a približovaní sa k brehu vody. Prvé studené kopnutie príde keď sa namočíte po kolená. Prečkajte, pozorujte sa a pripravte na kopnutie č. 2 keď vojdete po zadok. Už máte 2/3 za sebou. Posledné kopnutie príde po namočení hrude a krku. Veľmi účinným nástrojom ako odviesť pozornosť dotyčného je zarozprávať ho.

#4 Dýchajte z hlboka, vnímajte sa a užívajte si to.

Dýchaním telo upokojujete a ubezpečujete, že vám nehrozí nebezpečenstvo. Celkový priebeh je potom miernejší.

#5 Robte to pravidelne, vytvorte zvyky a tešte sa z nového životného štýlu.

Ak to vyskúšate a bude sa Vám to páčiť. Určite sa k tomu vrátite aj ďalšie zimy a striedavé sprchy budú tvoriť vaše rána.

#6 Ste na najlepšej ceste stať sa profesionálom

Ďalšie rady nie sú potrebné, pretože na tejto úrovni už budete mať dostatok vlastných skúseností, ponorov a čajíkových posedení s matadormi. V tomto štádiu už budete školiť ďalších priateľov, partnerov a deti vy.

#1 Otázka: Chudne sa otužovaním ? Alebo aké benefity môžem očakávať ?

Odpoveď: Iba otužovaním určite nie. Zázrak na rýchle chudnutie neexistuje. Dôležité je definovať hlavné príčiny a chyby a tie potom v životospráve optimalizovať. Ak v nedeľu ráno pôjdeš radšej otužovať miesto gaučovania a vyprážania chlebíkov vo vajíčku to je pozitívna zmena. Otužovanie je predovšetkým stimul a nástroj v svojej životospráve ako posunúť svoj biologický potenciál (optimálne fungovanie metabolizmu, hormónov a buniek, zvýšená odolnosť, imunita a citlivosť na chlad, investovanie do svojej staroby, vitality a hlavne budúcnosti svojich detí prostredníctvom DNA ), to by mohlo ísť. Menované dôvody potom samozrejme sekundárne majú vplyv aj na výzor v podobe lepšej stavby tela, pružnosti pokožky (celulitída), pretože pravdepodobne robíš viac správnych vecí, ktorými sa o seba staráš a menej kontraproduktívnych. Takisto okrem hrošej kože budujeme a zoceľujeme svoju osobnosť a  sebadôveru. Nehovoriac o dobrom pocite z toho všetkého (z prekonania sa, zážitku, radosti, spoločnosti..).

#2 Otázka: Môžem ísť do vody, keď som dievča, chudá a nikdy som to nerobila ?

Odpoveď: Ak máš s láskou absolvované sprchy, určite to zvládneš. Ak ti ide len o zážitok z otužovania, tak s dobrým sprievodom, nastavením a vyspatím to zvládneš tiež.

#3 Otázka: Koľko mám vydržať vo vode ?

Odpoveď: Moja skúsenosť a odporúčanie je. Vydraž minimálne 1-2 min. a potom podľa stavu. Opakovaním budeš zbierať o sebe dáta a rôznu mieru. Neodporúčam robiť rekordy a stávky. Robil som ich tiež, ale zistil som, že počúvanie svojho tela sú najpresnejšími stopkami toho ako dlho ostať vo vode.

#4 Otázka: Ako často otužovať ?

Odpoveď: To záleží na individuálnom harmonograme. Nie je pravda, že čím viac, tým lepšie. Som pomerne dosť fyzicky aktívny a čím viac otužovania neznamená viac regenerácie. Naopak, skôr by som otužovanie prirovnal k forme tréningu. Je to pre telo stres. Telo by malo mať deň pred otužovaním alebo po voľno. Inak som sa vo svojom prípade oslabil. Nevládal som ani na tréningu, ani som sa necítil dobre vo vode. Na tréningu som bol slabý a unavený, vo vode uzimený a vytrasený.

#5 Otázka: Čo potrebujem k otužovaniu ?

Odpoveď: Predovšetkým spánok a chuť. Potom dobre padne aj čaj, uterák, šľapky alebo neoprénové topánky, záleží od prostredia. Užitočné sú aj akékoľvek vodotesné digitálne hodinky. Ak je vonku sychravo alebo mrzne vhodná je aj čiapka.

#6 Otázka: Môžem pri otužovaní piť ?

Odpoveď: So mnou určite nie. Alkohol rozťahuje cievy. Celkovo narúša pozornosť a skresluje. Človek stráca viac energie, pojem o čase o vlastnom stave. Ľahko teda môže dôjsť k skratu alebo sa môže len nešťastne šmyknúť a zraniť.

#7 Otázka: Mám vo vode plávať alebo byť na mieste ?

Odpoveď: Je to na tebe.  Keď sa v chladnej vode hýbeš dochádza k neustálemu prekrvovaniu pracujúcich svalov a uvoľňovaniu tepla hlavne cez oblasť panvy, hrudníka, podpazušia, krku a kože. Keď vyjdeš na breh rýchlo ťa môže chytiť triaška ako obranný mechanizmus straty tepla za účelom jeho tvorby. Keď nehybne stojíš, žily a tepny sa stiahnu a krv sa premiestni do jadra, po vyjdení z vody sa opäť krv rozprúdi a teba by mal zaliať pocit tepla. Dôležitá je dĺžka pobytu, teda strata tepla a veľkosť podchladenia.

Zdravý metabolizmus. Odolnosť na chlad je jedným z faktorov zdravia a imunity. Vystavovanie sa chladu spôsobuje podobný efekt ako cvičenie. V svaloch sa uvoľňuje hormón irisin, ktorý reguluje tvorbu tela a premieňa biely tuk na hnedý, čo má zdravotné aj estetické benefity.

Pobytom v studenej vode nastane neuveriteľný úbytok tepelnej energie. Napríklad 150 kcal spálime, v jednostupňovej vode pobudnútím 6 minút, v štvorstupňovej 9 minút, v desaťstupňovej 15 minút. Neznamená to však, že len tak ľahko, bez pričinenia zhodíme nadbytočné kilogramy. Chlad totiž spomaľuje rozkladanie tukov, kalórie sú fuč, no ich úbytok ide na úkor glykogénovej rezervy, uloženej v pečeni, a nie z podkožného tuku. Treba však podotknúť, že čerpanie glykogénových rezerv je to čo neaktívni ľudia nepoznajú. Čiže ako som písal, otužovanie sa dá považovať za intenzívny tréning.

Za najväčší zázrak otužovania sa považuje neuveriteľne účinná masáž ciev. Pulzujúca krv ich rozprúdi, rozvlní a rozvibruje ako membránu, vďaka tomu získavajú pružnosť. Okysličená krv prenikne aj do tých najjemnejších vlásočníc, mladnú bunky, mladnú cievy, mladne organizmus.

Otužilec obráti všetko naruby – o veku nerozhodujú roky, ale pružné cievy.

Je to stará známa pravda. A práve otužovanie je prostriedkom, ako ich spružniť, dodať im elasticitu. Krvné cievy a vlásočnice sa tiahnu ako vrstevnice celým telom. Roznášajú aj do najodľahlejších tkanív výživu v rozličných podobách (kyslík, minerály, vitamíny, hormóny a pod.). Cievne riečisko je dlhé – akokoľvek neuveriteľne to znie – asi 100 000 kilometrov. Je to vlastne ohromné rozvodné potrubie, o ktoré sa treba dennodenne starať, dohliadať na kvalitu jeho stien, dbať na čo najlepší a najširší prietok.

Vedeli ste, že skúsenosti z 2. svetovej vojny hovoria o priemernej dobe prežitia trosečníkov vo vode o teplote 15° C zhruba 5h a 30min a vo vode 5° C iba hodinu a 30min ? Guinesov rekord drží Holanďan Wim Hof, ktorý vydržal v ľadovej vode 1h 53 min. Presnú teplotu vody neviem.

Vo vode, ktorá má okolo 0°C, sa vnútorné orgány podchladia pod 34°C po zhruba 35 minútach (to už sa nedokážeme normálne orientovať), pod 30°C (bezvedomie) po 60 minútach, pod 25°C (zastavenie dychu a srdca) po 100 minútach; vo vode teplej 5°C sa vnútorné orgány ochladia pod 34°C po 50 minútach, pod 30°C po 75 až 80 minútach, pod 25°C po 100 minútach.

Je známe, že ľadová stojatá voda má vždy plusovú teplotu, avšak tečúca môže mať aj mínusovú a odoberá teplo organizmu intenzívnejšie ako stojatá, a to v priamej úmere s rýchlosťou toku. Takisto sa uvádza, že dochádza k menšej telesnej strate tepla vo vode po 18 C pri nehybnosti ako plávaní. K najväčším úbytkom dochádza v oblasti krku, pazúch, hrude a rekta (alebo panvy).

Dôvod prečo sa neodporúča v zime ani v lete skákať hlavou do vody okrem rizika úrazu je tzv. diving reflex. Ide o prirodzenú reakciu organizmu na ponorenie tela, predovšetkým hlavy do studenej vody, kedy dochádza podráždením termoreceptorov kože tváre k bradykardii (spomalenie srdc. rytmu) o 10-25%, rôznym zmenám tlaku, pohybu krvi, kyslíka atď. a tak zvýšenému riziku zástavy srdca. Preto by mali byť srdciari zvlášť opatrní.