Tommy PovajeanNajdôležitejší princíp zo všetkých, pretože od teraz by väčšina našich otázok mala nájsť odpoveď na optimálnu výživu práve v tej najkľúčovejšej vednej oblasti, ktorou je Evolučná Biológia.
Už genetik Theodosius Dobzhansky vyhlásil, že :
„Nič v biológii nedáva zmysel, až kým sa na to nepozrieme vo svetle evolúcie“
Dáva to zmysel ? pozrime sa prosím na obrázok ešte raz. Takže odteraz sa skúsme na každú potravinu pozerať spôsobom kam asi patrí na evolučnej priamke, ako dlho je/bola v kontakte s našim organizmom.
Teraz si povieme a zaradíme čo, kedy a kde začal človek konzumovať na základe všetkých paleontologických a historických poznatkov a dôkazov. Všetci ľudia na zemi, sme organizmy zložené z buniek a DNA. Neustále sa meníme a vyvíjame práve vďaka komunikácií našich buniek s prostredím. Kým sme sa dostali do dnešnej podoby prešlo 5-6 miliónov rokov. V tomto období sa udáva zlom, keď sa vývoj našich predchodcov rozdelil na praľudí a praopice.
Dnes už máme dosť dôkazov na základe antropológie a archeológie o tom ako vyzeral život a strava našich predchodcov a o to tu celé ide. Naša pôvodná DNA a naša súčasná DNA je takmer identická, ale náš spôsob života je neporovnateľný.
Ak nás nejaká strava formovala milióny rokov, nemôžeme sa diviť, že sa nám začínajú objavovať zdravotné problémy, keď chceme niečo meniť skôr ako to chce príroda. Skúsme dať krave mäso, psovi trávu a áno prasa zožerie všetko. V podstate aj človek má najbližšie k všežravcom a máme veľmi podobnú tráviacu sústavu ako prasa, ale to že sme tak vybavení neznamená, že keď sme schopní zjesť všetko, že je to pre nás najlepšie. Skôr to môže byť na škodu, pretože človek tým pádom neprežíva náhle problémy, ale chronické objavujúce sa v priebehu života. Poďme si, ale teraz stručne prejsť najvýznamnejšie okamihy v našej evolúcii.
1. cca 5-6 miliónov rokov dozadu – pračlovek
Prirodzená strava tvorila VŠETKO – korienky, hmyz, malé hlodavce, zdochliny (mäso), ovocie, orechy, zelenina, vajcia. NIE len zeleninu a ovocie. Čiže nám odpadá vegánstvo.
2. cca 1 milión rokov – objav ohňa
Malo za následok sprístupnenie mnoho živín (napr. v podobe väčšieho množstva mäsa a iných častí). Surové mäso nedokážeme skonzumovať v takom množstve a vstrebať z neho mnoho živín. To viedlo k rozvoju mozgu a telesnej schránky, čiže fyzickej a mentálnej vyspelosti. Ľudia začali loviť organizovane, so zbraňami a väčšie zvieratá. O úlovok sa deliť, pripravovať na ohni konzumovať vo väčšom množstve. Sprístupnilo sa väčšie množstvo kalórií a živín (tukov, mäsa, orgánov, kože). Náš vývin sa zrýchlil.
Záverom tejto udalosti je, že sme prispôsobení na tepelne upravené potraviny, čo vyvracia prístup napr. vitariánov (ľudia konzumujúci len surové jedlo). Čo tak uchopiť túto informáciu spôsobom, že áno pravdepodobne sme najdlhšie žili na surovej strave, ale prečo nevyužiť možností a výhody vhodne tepelne upravenej potravy a nevyužiť prístupnosť ďalších živín.
3. cca 10 000 pred kristom – poľnohospodárstvo a domestifikácia (chov dobytka)
Ako vidíte preskočili sme pomerne výraznu dobu na vývojovej priamke. Kľúčovými udalosťami tohto obdobia je, že do našej stravy pribudli obilniny a mliečne výrobky. Zdôrazňujem, že po miliónoch rokoch len pred 10 000 pnl. sa do našej stravy vo väčšom zaradili obilniny. Netvrdím, že predtým na ne človek nenatrafil v prírode, ale v minimálnom množstve.
Proces spracovania obilnín, si vyžaduje žatvu, pomletie, prípravu cesta, pečenie. Dnes je obilninová strava základom a tak to nám ju odporúčajú aj svetové potravinárske a zdravotné organizácie. Dáva vám to zmysel ? Preto sa vraciam k tomu prasaťu, zjesť obilniny zjeme, ale je to naša najprirodzenejšia strava ? Pre človeka po výživovej stránke je nepotrebná, neobsahuje nič extra, čo by nemal v prirodzenej strave, naopak jej konzumáciou sa podvyživuje, pretože na úkor prvopotravín, ktoré potrebuje konzumuje výrobky zo zŕn.
Zrná navyše obsahujú proteíny ako lepok, lektíny a iné tzv. antinutrienty ako fytáty, proteoinhibítory, ktoré nedokážeme dobre tráviť, pretože na to nemáme dostatočnú enzymatickú výbavu a prispôsobený tráviaci trakt s vyšším množstvom baktérií ako bylinožravce, hlodavce, vybavené niekoľko násobne väčším množstvom baktérií alebo enzýmami (fytázy a iné) na rozkladanie látok v celulóze (vláknine)…
V tomto období sa taktiež úplne inak spracovávali obilniny ako je tomu dnes napr. namáčaním, klíčením alebo kvasením. Všetko to boli dlhodobé procesy, kde pomocou baktérií, kvasiniek sa tieto látky štiepili. Dnes zrná namelieme, použijeme rychlokysnúce droždie a upečieme. To je rozdiel.
Takisto sa odhaduje, že práve v tomto období sa zvýšil príjem mliečnych výrobkov, vďaka kočovným národom ako Mongoli, ktorých prirodzený spôsob života spočíval v cestovaní so zvieratami.
Tento fakt nahráva aj ďalším súvislostiam ako typ krvnej skupiny B, ktorá sa odhaduje, že pochádza z Ázie a práve krvná skupina B je najrozšírenejšia v Ázii , východnej a severnej Európe presne tak ako tolerancia na trávenie laktózy, mliečneho cukru. 80% sveta ma intoleranciu, ale práve krajiny tohto pôvodu sú adaptovanejšie.
Viem, že mnohí z vás majú aj napriek priaznivej populačnej štatistike problémy s laktózou, alergiou na m
liečnu bielkovinu alebo jednoducho s mliekom. Musím pripomenúť, že nie je mlieko ako mlieko. Materské mlieko je najvýživnejšia živina (záleží od starostlivosti matky), ktorú môže matka svojmu dieťaťu dať. Odporúča sa kojiť čo najdlhš
ie (min. 1 – 2r.) a lepkové obilniny nezavádzať prvé mesiace vôbec.
Ku kvalitným mliečnym produktom dobre znášaným môžeme zaradiť nepasterizované mliečne produkty alebo produkty z kráv, oviec, kôz .. chovaných na slnku, výbehu, tráve. Opakom sú produkty, ktoré musia prejsť spracovaním vysokej teploty, odtučnením, filtráciou, homogenizáciou jednoducho povedané z cisterny do cisterny, potrubiami z jednej strany továrne na druhú.
Problémom je, že výsledok takéhoto zaobchádzania už nie je mlieko, ale akási biela tekutina, ktorá môže obsahovať miesto mliečnych tukov transtuky, vďaka narušeniu tukových membrán (to záleží od teploty – tlaku = homogenizácie akú si zvolí producent), čo môže spôsobovať alergie alebo neznášanlivosť či iné prejavy.
Mlieko sa ďalej stáva úplne sterilným s poškodenými štruktúrami látok a pre telo potenciálnym rizikom. Väčšina ľudí potom nemusí mať problém s laktózou, ale s celou radou zložiek ako chémiou napr. antibiotikami, so zvýšenými hladinami hormónov ako IGF-1 (spájaný s rôznymi typmi rakoviny, kožnými problémami a podobne), fosfolipidy, tri a diacylglyceroly, A1 kazeínom, .
Avšak mliečne výrobky a obilniny by som nehádzal do jedného vreca. Aj napriek tomu, že sme jediní druh cicavcov, ktorí konzumujú mlieko iných cicavcov aj v priebehu dospelého života, tak sme na mliečnu surovinu ako takú určite lepšie adaptovaní ako na obilniny, pretože tá sa neobjavila len pred 10 000 pnl., ale materské mlieko, najvýživnejšiu surovinu ciciame niekoľko mesiacov až rokov od narodenia a počiatku druhu cicavcov. Naučme sa premýšľať kriticky (posudzovať fakty a zbierať súvislosti).
Ovsené vločky fermentované v jogurte môžu byť výživnejšie ako tesco mlieko a naopak pohár surového mlieka oveľa výživnejší ako instatné sypané ovsené vločky alebo musli.
Záver
Každá doba má svoje výhody a nevýhody. Tá moderná nám priniesla spracované jedlo a technológie, ale vzala prirodzenosť. Preto sa človek musí učiť ako kedysi žil. Navyše postupná migrácia a miešanie génov spôsobilo takmer nemožným identifikáciu univerzálnej stravy pre každého.
Základným krokom pre všetkých sa dá však povedať, nastavenie na prirodzenú stravu a ďalšia optimalizácia self (skušanie) a eliminačným (vyraďovanie podozrivých potravín) testom. Momentálne sa nedá nastaviť univerzálne stravovanie. Vieme sa však približovať k tomu. No nevyhnutný k tomu je návrat k celkovej prirodzenosti. Džúsy, bio trstinový cukor, zdravé kekse, atď. atď. sú stále pekne pomenované spracované potraviny.
Myslím si, že nie je také náročné potraviny rozdeliť na prirodzené živočíšne a rastlinné zdroje a technologicky a chemicky spracované potraviny.
4. cca 200 rokov dozadu – spracované potraviny
Druh potravín aké vidíme dnes takmer neexistoval. Žiadne konzervy, sáčky, plasty, čokolády, pasterizované mliečne produkty, polotovary, sušienky. Všetko bolo krátkotrvácne, čiže znakom kvality a živej čerstvosti.
Napríklad také kakao prišlo do Európy z Ameriky len okolo roku 1850. Keď sa pozrieme na vzostup chorôb ako rakovina, cukrovka, nadváha, krvný tlak, hormonálne problémy všetky začali stúpať v období zvýšenia konzumácie cukru, rastlinných tukov, cereálnych výrobkov, sladených nápojov.
Na jednej strane aspoň v niektorých častiach sveta prestal existovať hlad, ale na druhej strane na úkor kvality. Ľudia konzumujú priemerne o 300 – 800 kalórií denne viac ako pred 100 rokmi a súčasne menej živín spojených s menej pohybom. To je jasná rovnica obezitnej epidémie.
Čo si vziať z tohto princípu a článku ?
V knihe Puzzle Života a 4. kapitole Výživa a skutočné potraviny začínam vetou:
Výživa je v prvom rade nástroj pre naplnený život. Nemusí byť komplikovaná. Stačí prijať evolučné fakty a vybrať si chutné prvopotraviny a jednoduché recepty. Buďte jednoduchí, jedzte koľko potrebujete a vyberajte si zo širokej ponuky z rastlinnej a živočíšnej ríše.
Koho bavia náročné recepty prosím, jediné čo by mali obsahovať sú kvalitné suroviny. Nie za každú cenu všetko osladiť, osoliť, zahustiť smotanou a zlepiť múčnym lepkom. Raňajky môžu byť len ovocie alebo vajcia. A obed len pstruh a zemiaky. Prečo nie ?
Pračlovek bol silnejší, zdravší, väčší. Priemerná dĺžka života nižšia, ale kvalita (biologického) života vyššia. Nie sú dôkazy o výskyte civilizačných chorôb.
Napísal som 7 článkov o ZÁKLADOCH výživy najjednoduchšie ako som vedel o všetkom čo si myslím, že človek potrebuje vedieť do bežného života, aby už viac neblúdil po internete medzi protichodnými informáciami. Aby si vedel jedlo lacno nakúpiť, prirodzene vybrať a jednoducho a chutne pripraviť.
1. I. Evolučný princíp – koniec dezorientácie a nevedomosti vo výžive
2. II. Princíp – Skutočné potraviny
3. III. Princíp – Zákon jedenia smetí neospravedlňuje
4. IV. Princíp – Počúvanie vlastného tela (bunky, hormóny, mozog, pocity)
6. Zdravé tuky
Ak sa ti článok páčil budem rád, keď ho zdieľaš aj svojim známym. Ak máš otázky alebo ma chceš v niečom doplniť, neváhaj komentovať tu alebo na FB. Tak isto je tu možnosť pridať sa do FB diskusného fóra.
Výživu a stravovanie sa snažím ľuďom vysvetlovať v rámci trénovania, na seminároch alebo celkovej optimalizácií životosprávy. Veľmi praktický spôsob je aj tovaroznalecká exkurzia – „zábavno-vzdelávací“ spoločný nákup. V prípade záujmu a potreby, sa môžete bezplatne informovať a kontaktovať ma.
Jedlo je liek/ medicína a prirodzená kozmetika zároveň.
Odporúčam vám stiahnúť sprievodcu ne/prirodzenými potravinami a vyskúšať si zostaviť vlastný jedálniček bezplatne a samostatne.
Pridať komentár